Niekedy sa život zmení v priebehu pikosekundy. Zmení sa na smrť. Táto pikosekunda zmení životy veľa ľudí. Nám zmenila životy 13. marca 2006, kedy zomrela naša milovaná spolužiačka Soňka. Ochudobnila nás o skvelú kamarátku, peknú, zábavnú, milú a inteligentnú ženu.
Pekne toto nešťastie asi vystihne text od spolužiačky Sašky:
Stojím pod oknami domu
vonku prší
po tvári mi stekajú kvapky
asi sú to slzy
Srdce mi zatienil mrak,
je zovreté sťa v obruči
čakám kým tá obruč povolí
a ja sa znova nadýchnem.
Prečo sa osud tak kruto zahral?
Prečo sa z nás tak vysmieva?
Už nikdy nebudem počuť tvoj smiech,
nikdy nepocítim objatie,
Už nezazvoní telefón,
nevkročíš s úsmevom do dverí.
Nikdy už spolu neutečieme pred svetom.
Zostaneš v mojich spomienkach a v mojom srdci,
Zavriem oči a všetko sa zmení,
Ty budeš znova stáť vo dverách
a usmievať sa na mňa ako pred tým.
|